Śviet22

Estonski kinołah raskazaŭ, jak jaho sabaka šukaŭ źnikłaha amierykanskaha sałdata na palihonie ŭ Padbrodździ i vydatna spraviŭsia

Sabaka pa mianušcy Majk upieršyniu lacieŭ na vajskovym viertalocie i adpracavaŭ jak na sušy, tak i na vadzie. 

Pošuki čaćviortaha amierykanskaha vajskoŭca. Fota: AV kariuomenės 

Estonski kinołah Rysta Kotkas raspavioŭ pra ŭdzieł svajoj kamandy ŭ pošukach źnikłaha amierykanskaha sałdata padčas vučeńniaŭ u Litvie. U efiry pieradačy Terevisioon jon adznačyŭ, što słužbovy sabaka pa mianušcy Majk z honaram spraviŭsia z pastaŭlenaj zadačaj, pierakazvaje LRT.

«U pačatku tydnia my atrymali paviedamleńnie, što našym litoŭskim kaleham patrebna dapamoha ŭ pošuku źnikłaha vajskoŭca ZŠA. Heta byŭ pieršy vopyt palotu na vajennym viertalocie dla našych sabak, u tym liku dla Majka — čatyrochhadovaha sabaki biez papiaredniaha dośviedu takich pieramiaščeńniaŭ. Ale palot prajšoŭ spakojna: sabaki nie skuholili, nie brachali — stresu amal nie było», — raspavioŭ Kotkas.

Majk pracavaŭ nie tolki na sušy, ale i na vadzie. Pavodle kinołaha, pošuki na vadzie patrabujuć asablivaj arhanizacyi, usio padparadkoŭvajecca patrebam sabaki: «U hety momant, naprykład, ekskavatary nie mohuć pracavać pobač, kab nie pieraškadžać».

Druhi sabaka z kamandy, Tyjt, znachodziŭsia ŭ reziervie. Abodva sabaki prajšli padrychtoŭku dla pošuku jak žyvych, tak i zahinułych ludziej. «Majk byŭ asnoŭnym u hetym zadańni. Jon poŭny enierhii i nie razumieje, čamu zaraz ničoha nie adbyvajecca. Navat u studyi jon skuholić — jamu chočacca pracavać», — kaža Kotkas.

Słužbovy sabaka nie tolki dakładna vykanaŭ zadaču, ale i, pavodle haspadara, adčuŭ zadavalnieńnie ad svajoj pracy. «Dla jaho heta byŭ asabisty pośpiech — jon zrazumieŭ, što spraviŭsia», — padsumavaŭ kinołah.

Husieničnaja vyratavalnaja mašyna M88 Hercules z čatyrma amierykanskimi vajskoŭcami źnikła padčas vučeńniaŭ na palihonie ŭ Padbrodździ kala miažy ź Biełaruśsiu 25 sakavika. Praź dzień techniku znajšli na hłybini kala piaci mietraŭ u zabałočanaj miascovaści.

Ranicaj 31 sakavika patanułuju ŭ bałocie amierykanskuju broniemašynu vyciahnuli, prakuratura pačała dasudovaje rasśledavańnie pa fakcie hibieli vajskoŭcaŭ, jakija znachodzilisia ŭ joj. Ale śpiarša znojdzienych vajskoŭcaŭ było tolki troje, a čaćviorty pa-raniejšamu ličyŭsia źnikłym bieź viestak. 1 krasavika znajšli i jaho.

Kamientary2

  • Najpierš nie hałasi!
    06.04.2025
    [Red. — Dziakuj, vypravili]

    [Zredahavana]
  • Puaro
    06.04.2025
    Zdajecca šmat napisana, ale ŭsio adno niezrazumieła, jak i dzie sabaka znajšoŭ zahinułaha amierykanca

Ciapier čytajuć

«Dzieci sa mnoj». Žurnalisty dazvanilisia da byłoha muža Anžaliki Mielnikavaj i spytali, dzie moža być śpikierka KR4

«Dzieci sa mnoj». Žurnalisty dazvanilisia da byłoha muža Anžaliki Mielnikavaj i spytali, dzie moža być śpikierka KR

Usie naviny →
Usie naviny

Usie zhubili na abvale rynkaŭ, adzin Bafiet zarabiŭ. U čym sakret?12

Minadukacyi źmianiła patrabavańni dla biełaruskich školnikaŭ. Za što pierastanuć źnižać adznaki1

Niezvyčajnyja pryhody. Praz paŭhoda błukańniaŭ vilejskaja čarapacha viarnułasia dadomu

Vadzim Hałyhin padaryŭ Leanidu Jakuboviču majku BATE i raspavioŭ navinu z pryvatnaha žyćcia13

Zahinuły ad vybuchu ŭ Bresckim rajonie padletak prynios bojeprypas z vysachłaj sažałki — SK

Za nibyta chaatyčnaj stratehijaj Trampa staić chitry raźlik. Voś čym heta pahražaje inšym narodam39

«Spres šyfravańnie j namioki». U «Muziei Volnaj Biełarusi» źjaviŭsia sakretny artefakt 1773 hoda2

Vyjšła kniha pra asabistyja zvyčki Makrona, u jakoj nazvali jaho lubimy vodar. Vytvorca vodaru nie vielmi radujecca navinie2

Tabletki, praktykavańni ci apieracyja? Ad čaho źjaŭlajecca mižpazvanočnaja hryža i jak jaje lačyć2

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Dzieci sa mnoj». Žurnalisty dazvanilisia da byłoha muža Anžaliki Mielnikavaj i spytali, dzie moža być śpikierka KR4

«Dzieci sa mnoj». Žurnalisty dazvanilisia da byłoha muža Anžaliki Mielnikavaj i spytali, dzie moža być śpikierka KR

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić