Biełaruska ŭ ZŠA dała dziciaci proźvišča čužoha čałavieka. Ci možna tak zrabić u Biełarusi?
«Mabyć, treba było ŭpisać familiju prezidenta», — žartuje biełaruska Aksana, jakaja daŭno žyvie ŭ ZŠA. Žančyna tłumačyć, jak (i čamu) jany z mužam-amierykancam vyrašyli dać svajmu synu proźvišča čałavieka, jaki navat nie svajak dziciaci.

Aksana naradziłasia ŭ Biełarusi, ale kala 7 hadoŭ žyvie ŭ Techasie. Pajechała ŭ ZŠA na stažyroŭku, sustreła tam svajo kachańnie, pabrałasia šlubam i zastałasia žyć za akijanam.
Kali jana vyjšła zamuž za amierykanca, vyrašyła pakinuć svaje dziavočaje biełaruskaje proźvišča. Niekalki miesiacaŭ tamu ŭ siamji naradziŭsia chłopčyk. I voś kali ŭźnikła pytańnie ab tym, što budzie napisana ŭ paśviedčańni ab naradžeńni niemaŭla, para pryjšła da niestandartnaha rašeńnia. Jany dali synu proźvišča, jakoje nie nosić ni baćka, ni maci.
— Baćki majho muža raźvialisia šmat hadoŭ tamu, — tłumačyć Aksana ŭ tyktoku. — I jon žyŭ z ajčymam, jaki zamianiŭ jamu baćku. Tamu, kali naradziŭsia naš syn, my vyrašyli dać jamu proźvišča ajčyma muža. Tym bolš u jaho nie było rodnych unukaŭ.
U vyniku ciapier u Aksany biełaruskaje proźvišča, u jaje muža — amierykanskaje, a ŭ syna — italjanskaje (pry hetym proźvišča čałavieka, jaki bijałahična nie źjaŭlajecca jaho svajakom).
— My zapaŭniali paśviedčańnie ab naradžeńni ŭ špitali ŭ prysutnaści čałavieka z sacyjalnaj słužby. I kali my zapisvali proźvišča, nam nichto ničoha nie skazaŭ. Nikoha nie źbiantežyła i ni ŭ kaho nie ŭźnikła pytańniaŭ, čamu proźvišča dziciaci nie supadaje z proźviščami baćkoŭ.
Aksana kaža, što tearetyčna jany mahli zapisać absalutna luboje proźvišča — navat kali jano vydumanaje ci naležyć niejkaj zorcy.
Šmat chto pisaŭ u kamientaryjach Aksanie, što joj budzie składana vandravać pa śviecie ź dziciom praz roznyja proźviščy i što na kožnaj miažy buduć uźnikać pytańni. Ale jana z hetym niazhodnaja.
— Vy svajo dzicio možacie nazvać choć Miki Maŭsam. Kali ŭ vas jość paśviedčańnie ab naradžeńni, dzie jość imiony i proźviščy mamy i taty, dyk nijakich prablem być nie moža.
Jana taksama dadała inšy prykład:
— A jak, vy dumajecie, vandrujuć siemji, dzie proźvišča taty, naprykład, Piatroŭ. Proźvišča mamy — Ivanova (bo jana pakinuła dziavočaje). A proźvišča dački — Piatrova. U ZŠA Piatroŭ i Piatrova — heta roznyja proźviščy, bo jany pišucca pa-roznamu. Atrymlivajecca, što ŭ ich siamji taksama try roznyja proźviščy.
Ci atrymałasia b u Aksany dać dziciaci proźvišča faktyčna čužoha čałavieka, kali b jana naradžała ŭ Biełarusi? Nie, bo heta supiarečyć Kodeksu ab šlubie i siamji.
Zhodna ź im, proźvišča dziciaci vyznačajecca proźviščam baćkoŭ. Pry roznych proźviščach baćkoŭ dziciaci prysvojvajecca proźvišča maci ci baćki pry zhodzie baćkoŭ. Kali jany samastojna nie mohuć damovicca, kropku ŭ pytańni staviać pradstaŭniki orhanaŭ apieki.
Brytanski błohier, jaki zapłaciŭ, kab źjechać ź Biełarusi, viarnuŭsia ŭ Minsk
Zvyčka razuvacca, tradycyja chadzić u hości z łasunkami — što jašče ździŭlaje dziaŭčynu ź Vieniesueły, jakaja žyvie ŭ Biełarusi?
«Pakaštavaŭ biełaruski ramen — makarona ŭ mačy». Japoniec u Minsku viadzie dziŭny tyktok
Irłandziec teściruje biełaruskija stałoŭki. Voś jakoj ź ich prapanoŭvaje dać mišlenaŭskuju zorku
Kamientary